Niektoré dreviny sa na záhradách objavujú iba sporadicky, zatiaľ čo druhé si už dlhé roky udržujú vysokú obľubu a vysadzujú sa pravidelne. Do tejto skupiny patria tuje i cyprušteky. I keď sa v niektorých ohľadoch tieto dva rastlinné rody trochu podobajú, musíme mať na zreteli, že ich vzájomné zamieňanie môže viesť k chybám. Nie všetky druhy týchto drevín majú rovnaké nároky na prostredie.
Th uja – tuja; tuje, zerav
Tuje pochádzajú z Ázie a Severnej Ameriky, existuje 6 druhov a veľké množstvo odrôd, ktoré majú uplatnenie pri zakladaní záhrad. Záhradnícky najdôležitejším druhom je tuja západná (Th uja occidentalis), ktorá ponúka množstvo kultivarov líšiacich sa tvarom, finálnou veľkosťou, farbou i textúrou. Drobnejšie kultivary sa dajú používať na nízke záhony, do predzahrádok, do skaliek i pre pestovanie v nádobách, či na výzdobu hrobov. Vyššie druhy využijeme ako typické solitéry, alebo do strihaných živých plotov. Všetky odrody tohto druhu uprednostňujú hlbšie pôdy, ktoré by mali byť živné a dobre priepustné, neutrálne až mierne zásadité. Trvale mokré pôdy tieto tuje znášajú zle.
Z Východnej Ázie pochádza tuja východná (Th uja orientalis), ktorú niektorí botanici považujú za celkom samostatný rod, takže niekedy sa predáva pod úplne odlišným menom Platycladus orientalis. Najčastejšie predávaným kultivarom tohto druhu je pomaly rastúca Th uja orientalis ‘Aurea Nana‘, ktorá na seba upúta pozornosť vďaka sviežo žlto zelenej farbe. Rastie pomerne pomaly a tvorí kompaktné, veľmi dekoratívne rastliny.
Táto odroda by sa mala vysadzovať samostatne, prípadne do skupiniek, ale tak, aby sa jednotlivé rastliny vzájomne nedotýkali. V mieste dotyku často dochádza k poškodeniu a zhnednutí vetvičiek. Preto by sa táto odroda nemala vysadzovať ani do živých plotov. Biologické nároky tuje východnej sú podobné ako u predošlého druhu, je však viac vápnomilná – preto najlepšie rastie v pôdach s vyšším obsahom vápnika.
Z bežne používaných druhov má ešte veľký význam tuja riasnatá (Th uja plicata), česky tuje obrovská. České pomenovanie tohto druhu je veľmi výstižné, pretože táto severoamerická drevina dorastá v domovine až do výšky okolo 50 m. Pre pôvodných severoamerických obyvateľov mala najmä v minulosti táto tuja obrovský hospodársky význam. Využívali v svoj prospech snáď všetky časti tohto stromu, najcennejšie bolo pre nich samozrejme drevo, ktoré sa vyznačuje veľkou trvanlivosťou. 
Pri stavbe prvej americkej transkontinentálnej železnice sa drevo tejto tuje používalo k výrobe železničných podvalov, čo vo fi nále viedlo lokálne k značným poškodeniam ich pôvodných porastov. Tuja riasnatá rastie relatívne rýchle, takže v záhradách sa hodí hlavne tam, kde očakávame väčšiu šírku i výšku. Hodí sa i pre vytvorenie vyšších živých plotov, je ale náročnejšia na častejšiu intenzitu údržby. Z bežne dostupných druhov najviac toleruje rôzne druhy pôd, tiež asi najlepšie znáša prechodné zamokrenie, i keď trvale mokré pôdy jej tiež nevyhovujú.
Chamaecyparis – cypruštek; cypřišek
Cyprušteky, podobne ako tuje, zastupuje vo voľnej prírode celkom 6 botanických druhov. A taktiež pochádzajú z Východnej Ázie a Severnej Ameriky. V porovnaní s tujami nájdeme medzi cypruštekmi ešte viac odrôd, pričom ich variabilita je až prekvapivo obrovská. Preto medzi cypruštekmi existuje množstvo vysokých a elegantných odrôd, ale tiež dostatok priamo miniatúrnych kultivarov vhodných pre skalky a pre pestovanie v ná dobách.
K najčastejšie pestovaným druhom patrí cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana). Na obľube tohto druhu sa podpísali najmä šedo modré a tiež i žlto zelené odrody vhodné pre pestovanie živých plotov. Pôvodný druh rastie v Severnej Amerike a dorastá tam do výšky 20–30 m, niekedy dokonca i viac. Pre celkom dynamický rast je pomerne veľmi obľúbený i u nás. Má však dosť špecifické nároky na prostredie, preto v niektorých lokalitách rastie o niečo horšie ako odolnejšia tuja. Cypruštek Lawsonov potrebuje hlbokú a živnú pôdu s vysokou zásobou vápnika. Miluje vysokú vlhkosť vzduchu, ktorá do značnej miery ovplyvňuje jeho zdravý vzhľad. V živých plotoch vyzerá dobre len v prípade, že porast je od začiatku pravidelne udržovaný. Kultivary žlto zelenej farby môžu byť najmä v prvých rokoch po výsadbe o niečo citlivejšie na slnečný svit, a to najmä v predjarí. Vo vhodných podmienkach a pri dostatočnej starostlivosti vytvára veľmi pôsobivé porasty. Veľmi zaujímavé a atraktívne kultivary môžeme objaviť u druhu cypruštek hrachonosný (Chamaecyparis pisifera), česky cypřišek rachonosný. Tento druh disponuje ako vysokými, tak i veľmi nízkymi až miniatúrnymi kultivarmi. Rastie v bežných pôdach, veľmi mu vyhovuje, podobne ako aj iným cypruštekom, dostatok svetla. 
Pri svetelnom nedostatku vytvára redšie výhony a jeho vzhľad tým veľmi trpí. Pomerne veľké množstvo kultivarov sa vyznačuje nižšou regeneračnou schopnosťou, preto pokiaľ možno, nebudeme do nich zbytočne zasahovať. Kultivary tohto druhu sú veľmi efektné a môžeme ich s úspechom využiť pri budovaní menších záhrad, skaliek, na výsadbu hrobov i vyzdobenie nádob.
Krásne odrody nám ešte ponúkajú i ďalšie druhy cypruštekov. Za zmienku určite stojí cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa), česky cypřišek tupolistý, pôvodom z Japonska. Pre záhradné využitie nás budú pravdepodobne zaujímať hlavne menšie a pomaly rastúce odrody. Nájdeme medzi nimi niektoré naozaj pozoruhodné formy. Nároky tohto druhu sa v zrovnaní s ostatnými cypruštekmi trochu líšia. Znesú i o niečo kyslejšiu pôdu a hlavne potrebujú o niečo chladnejšie a vlhkejšie podnebie. Nesvedčí im príliš veľké teplo a sucho typické pre nížiny, o to lepšie sa im bude dariť v zvlnených pahorkatinách a v podhorských oblastiach s chladnejším letom.